Sám, a sám

Autor: Edita Vyšná | 30.1.2011 o 23:49 | (upravené 31.1.2011 o 0:57) Karma článku: 6,77 | Prečítané:  929x

Aký musí byť človek osamelý, keď strávi celý deň na facebooku? Ako sám sa musí cítiť, keď hrá scrabble cez internet? Koho má doma asi starý neznámy človek, ktorý začne debatu s tým -koľko je hodín?- a potom to rozvíja- musím sa začať učiť cudzí jazyk? A čo pani, ktorá mi pochváli na autobusovej zastávke topánky a dostane sa až k tomu, že má rada vôňu klinčekov?

 

Človek, ktorého som spomenula ako prvého, je veľmi zaujímavý a má veľa známych..Koľko kamarátov, neviem. Ale dostatočne veľa, myslím. Ja ho mám dosť rada..Ale on asi zabudol, že naživo je zaujímavejší ako cez svoj facebookový profil.

Človek, ktorý hrá scrabble- akurát teraz, je moja spolubývajúca..Deprimovaná z celej Európy túžiaca už dva roky, ako študuje v Prahe -dva roky- vrátiť sa domov k Bajkalskému jazeru (to je ale sakra ďaleko..majú len o hodinu menej ako Austrália)..Môže to byť iný svet, s inými ľuďmi...V Prahe má rada vlastne iba kamaráta Číňana, kamaráta Rusa- tiež  päť hodín lietadlom od Moskvy- a kamarátku Mongolku..Ja jej nevadím..Ale Čechov nemá rada.. Denne strávi na Skype asi 4 hodiny. V čistom...Možno aj čas má na počítači ten svoj, ruský, sibírsky..Minule mi povedala, že sa prechádzala po Staroměstskom námestí a rozplakala sa..Len tak..Teda nie "len tak", ale preto, lebo po Vianociach prišla zase do Prahy.

Tretím objektom je starý pán, ktorého vídam v posilňovni..Veľmi rád sa rozpráva s mladými ľuďmi, ktorí chodia do posilňovne...Mňa sa zatiaľ spýtal dvakrát koľko je hodín a predvčerom ešte spomenul to, že sa musí držať vo forme aj po duševnej stránke a začne hádam s tým cudzím jazykom, lebo ani v nebi sa už po česky nedohovorí..Má 69 rokov..Dvíha 90 kg v tlaku na lavičke..Ako veľmi sa potreboval rozprávať.. Zo stacionárneho bicykla som sledovala jeho debatu s chlapcom, ktorý síce chcel cvičiť, ale mal trpezlivosť s týmto pánom-Ktorý poctivo cvičí, ale ešte radšej sa v posilňovni rozpráva..

Najzvláštnejšia mi prišla 55-ročná pani, ktorú som dnes stretla na zastávke..Pristúpila, spýtala sa, kde som si kúpila svoje tenisky. Spomenula, že má psíka, a nepodarenú dcéru, s ktorou sa veľmi nerozpráva- to povedala s vtipom..Ale verím tomu..Vôňu klinčekov na mňa ešte nikto, koho som „poznala" tri minúty, nevytiahol.  Bolo to smutné... Ale snažím sa v takýchto situáciách usmievať..Neviem, či to stačí..

Šťastne konštatujem, že aj keď je mi niekedy smutno, tak kým mám čo robiť, na facebooku nie som, aj keď inak som na ňom závislá, Scrabble hrávam zásadne doma s mamkou a sestrou, v posilovni potrebujem cvičiť a potom kamarátom poviem, koľko už viem zdvihnúť zadným stehnom a koleno drží, a na zastávke zväčša len mlčky netrpezlivo čakám, kedy sa dostanem na miesto stretnutia s niekým, kto mi za to stojí a komu ja za to stojím.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Začali prešetrovať firmy, ktoré stavali dedinám futbalové ihriská

Projekty boli čiastočne financované z verejných prostriedkov poskytnutých Úradom vlády.

KULTÚRA

Moslimka nahnevala svoju komunitu. Playboy zverejnil jej fotku

Zverejnili fotku dievčaťa s hidžábom.

EKONOMIKA

Nissan sa vyhráža Británii odchodom, možno sa pridá aj Jaguar

Jaguar Land Rover chce rovnaké pravidlá.


Už ste čítali?