Na informáciu o tom, koľko zvierat musí umrieť uspaním, lebo sa asi pre ne nenájde miesto, som sa nepýtala. Našťastie. V útulku sa zvieratá v drvivej väčšine neutrácajú po uplynutí zákonnej lehoty (v karanténnych staniciach zväčša áno) (- ďakujem za komentár v diskusii). Zaujímalo ma, či je veľké percento psíkov, ktorí sa do útulku dostávajú po týraní (nie), či sa nájde veľa ľudí, ktorí sú ochotní si zobrať psíka (mohlo by to byť aj lepšie), šteniatko (celkom to ide), či má útulok v PN nejaké stále sponzorstvo (áno, približne desať firiem pravidelne prispieva; zvyšok finančných zdrojov pochádza od verejnosti- keď sme tam boli, asi 10 10kg balíkov granúl donieslo auto s nemeckou poznávacou značkou).
Útulok pre psy a mačky v Piešťanoch nie je škaredé miesto. Veľmi sa snaží pripomínať dôstojný domov. S vyše 30 kotercami na kope to ale ťažko ide. Keď vezmeme do úvahy hrozné, skutočne hrozné prostredie útulku v priemyselnej štvrti (ulice v blízkosti- Priemyselná a Družstevná- majú názvy na mieru), šťastný život zvierat je až nepredstaviteľný. Podmienky na vychádzky, ktoré zvieratá potrebujú, sú veľmi zlé. Vegetácia v blízkosti útulku (pri postupe okolo susedných firiem či skladísk či čoho to vlastne) je zamorená odpadom, ležali tam napr. aj plechovky, nádoby od sprejov. Tam psíka predsa nepustíme. Nijaká oddychová lokalita v blízkosti nie je, len cestné komunikácie. Psíky si nejaké tie podnety nájdu určite aj tam, my sme ich ale vzali na rozorané pole. Škoda, že sme ich nemohli pustiť ponaháňať sa so zajacmi poľnými, ktoré si hopkali na poli v početnom množstve. To by bola radosť!..Samé negatíva nachádzam. Avšak bola to prechádzka. S energickým ťahaním, občasným pohladením, zvalením sa na chrbát a hravým hryzením, úsmevom, piškótkou.
Naozaj nechcem kritizovať zlý výber lokality pre útulok. Prirodzene, nezisková organizácia nebude sídliť v River Parku. Radšej poukážem na to, že zastrčený útulok medzi dve firmy, s príjazdovou komunikáciou nie najvyššej kvality, má svoje panelové steny pomaľované farebnými obrázkami zvierat a srdečným nápisom „Ďakujeme, A príďte zas". Na aute s poznávacou značkou BA parkujúcom pred útulkom, sa vynímal nápis „Sloboda zvierat, u nás nájdete najlepšieho priateľa" (len parafráza, nepamätám si to presne).
Keď som prišla, do očí mi vhŕkli slzy. Naživo som asi nič smutnejšie nevidela. Chcela som zobrať von menšieho psíka, ktorý už dlhšie nebol mimo útulku. Nechcela som ich všetkých vidieť. Moja parťáčka ale hľadá psíka, lebo im ten ich zomrel, a že nech sa idem pokochať s ňou. Prešli sme všetky koterce. Krásne domáce zvieratá, ktoré nemajú trvalého ľudského spoločníka len pre seba. To nehovorím len tak. Boli naozaj pekné. Zväčša krížence, ale tá fenka Lajka s jedným modrým a jedným hnedým okom musela byť čistokrvný sibírsky husky. Myslím, že na druhý deň tam už ale nebola.
V každom v koterci sa nachádzali fenka a pes, po dvojiciach, ktoré sú už kamarátske, a väčšina vrtela chvostom. Pár z nich akoby rezignovalo na život, niektoré vyzerali na straumatizované stvorenia. Drvivá väčšina bola ale veľmi priateľská a hneď skočili k nám a nastrkovali papuľky. Na prvý pohľad veľká väčšina vyzerala na spoločníka, s ktorým by bola radosť vyjsť. Iba jeden brechal takým tým agresívnym štýlom. Niektoré mali krásny neodolateľný psíkovský smutný pohľad. Som zvedavá, koľko z nich si myslí, že sú tam preto, lebo ich už niekto nemal rád. A ktoré to vedia.
V prvý deň som sa bola prejsť so sučkou, krížencom nejakého vlčiaka (myslím). Akurát to bol jeden psík, ktorý bol nájdený s ostnatým drôtom obkrúteným v krku. Veselá slečna, strihala uškami ostošesť. Vôbec nedávala najavo, že jej niekto, kto sa na mňa podobá (Homo sapiens sapiens) niekedy tak ublížil. Na druhý deň som sa prešla s iným psíkom. Zobrala som bakuľu, ktorá sa váľala povedľa našej trasy, že jej ju hodím. Len kúsok, bola na vodítku. Zvalila sa a skrčila. Nevyzerala vystrašene, ale aj tak. Ak ju niekedy niekto bil, tak sa hádam naučí, že násilie nie je v poriadku. A mohla by sa to naučiť. Pracovníci útulku boli veľmi príjemní milovníci zvierat. Po prechádzke sa psíky tešili domov. Možno ho za to považovať, skutočne. Ale dúfam, že bude aj iný. Ten domov.