Zámer Golfové centrum Žiarska dolina

Autor: Edita Vyšná | 13.12.2011 o 16:28 | (upravené 13.12.2011 o 17:43) Karma článku: 8,59 | Prečítané:  1705x

Na informačnom portáli Enviroportál pribudol dokument o posunutí zámeru v hodnotení Procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie  (EIA) do ďalšej fázy (http://eia.enviroportal.sk/detail/golfove-centrum-ziarska-dolina). Vyšla Správa o hodnotení zámeru Golfové centrum Žiarska dolina. V článku na reality.etrend.sk sa hovorí o ranom štádiu príprav projektu. Neprebehlo však ešte ani verejné prejednávanie a obec Žiar zatiaľ nezmieňuje verejné prejednávanie ani na svojej úradnej tabuli. Samotným záverom, bez ktorého nie je možné získať stavebné povolenie ani územné rozhodnutie, je stanovisko EIA. Tomu bude určite predchádzať spomínané verejné prejednávanie, keďže ide o nanajvýš kontroverzný zámer.

 

V článku na reality.etrend sa chybne uvádza začiatok výstavby na jar budúceho roku a ukončenie na jeseň v 2013, pretože v Správe o hodnotení je stanovený začiatok činnosti na jar 2013 a ukončenie v roku 2014.

Budem sa však venovať samotnému projektu.

Medzi hlavnými negatívami navrhovanej činnosti sa v Správe uvádza:

1) "celé riešené územie je súčasťou ochranného pásma TANAP-u, kde platí 2. stupeň ochrany prírody."

 

V grafickej prílohe vidieť, že riešené územie zo severu premyslene na chlp kopíruje hranice národného parku TANAP. Na uvažovanej ploche boli expertízou dokonca identifikované chránené druhy rastlín a biotopy národného a európskeho významu, o ktorých Správa TANAP nemala pred tým záznam.  Svetelné znečistenie („areál nebude v noci osvetlený nad prípustnú mieru"), pesticídy, zmena vodného režimu, zvýšená ľudská aktivita ako disturbančný prvok v území, priamy zásah (záber) do chránených území,...., to všetko má negatívny vplyv na  všeobecne chránené i osobitne chránené zložky životného prostredia. Ak len nie je dokázané, že rysy sa radi prechádzajú pomedzi apartmány.

 

Súčasťou plochy je územie európskeho významu sústavy NATURA 2000 označeného ako SKUEV307 Tatry, čo ale spracovateľ uvádza až po pripomienkovaní (a predtým tvrdí, že v posudzovanom území sa nenachádzajú objekty a záujmy štátnej ochrany prírody)). Na pripomienku o tom, že teda na 5,045 ha platí tretí stupeň ochrany (územia sústavy  NATURA 2000), a nie druhý stupeň ochrany,  reaguje spracovateľ takto: „ V súčasnosti prebieha proces zonácie národných parkov Slovenska na základe § 30 cit. zákona. Podľa dostupných údajov z procesu zonácie TANAP, sa v tomto území nenavrhuje zmena a posudzované územie ostáva v ochrannom pásme a zóne „D", a teda aj v druhom stupni ochrany."

Podotknem teda, že územie európskeho významu sa neriadi nejakou pripravovanou zonáciou národného parku, európska smernica bude v tomto prípade nadradená zonácii, nech je jej výsledok akýkoľvek, a teda 5,045 ha je v treťom stupni ochrany (v SR z piatich možných). Tieto hektáre v súčasnosti zaberajú 4 biotopy európskeho významu, so spoločenskou hodnotou  9,62 až 117, 5 EUR na m2. V území sa nachádzajú chránené druhy rastlín, 4 sú národného významu. Z miestnych informácii do územia pravidelne zavíta aj medveď hnedý, pozorovaný bol aj rys ostrovid, mačka divá. Hniezdenie chránených druhov nebolo pozorované, aj keď do lokality zalietajú za potravou.

 

Po pripomienke o tom, že nie je vhodné, aby bol areál oplotený, kvôli migrácii živočíchov, spracovateľ napísal, že teda pôjde iba o vegetačno-optickú bariéru. V  odpovedi na pripomienku iného charakteru hovorí  o „vhodnom spôsobe oplotenia na zabránenie prieniku zveri do priestoru a súčasne s tým aj zabezpečenie  bezpečnostného manažmentu tak, aby niektoré jeho súčasti nepriťahovali divú zver do areálu (odpadové hospodárstvo, atrahovanie potravou)".  Tak teda neviem. Medvede až tak nepočúvajú na optickú bariéru. Keď ich ale potom zastrelíme, lebo nám chodia na golfové ihrisko, to už áno.

 

2)"V SZ časti riešeného územia zasahuje ochranné pásmo 1. stupňa vodných zdrojov - pod Ráztokou, ktorými sa zásobuje obec Žiar."

Pripomienka dotknutého orgánu:„Nepriaznivou skutočnosťou na povrchové a podzemné vody je oddrénovanie hracích polí a čiastočná zmena režimu podzemných vôd- kvalita a režim podzemných vôd je hodnotený nedostatočne aj napriek tomu, že dôjde k rozsiahlym zemným prácam so zhutňovaním podložia s výmenou pôdy a počas prevádzky budú jednotlivé dráhy intenzívne hnojené."

 

Spracovateľ ďalej vôbec nehodnotí, z akého zdroja sa bude odoberať pitná voda pre prípadne realizovaný projekt: Z pripomienok: „V grafickej časti nie je vyznačený vodný zdroj pre pitné účely, ktorý podľa informácii na str. 9 sa má nachádzať priamo v areáli." Spracovateľ hodnotí, že sa s tým uvažovalo v úvode, avšak neskôr sa to zamietlo. A V doteraz spracovaných podkladoch k návrhu golfového ihriska spotreba vody nebola riešená. Jednotlivé bilancie vody, nároky na elektrickú energiu, teplo, plyn budú  podľa spracovateľa spresňované (???) v ďalších stupňoch projektovej dokumentácie. To sa týka aj predpokladaného zdroja pitnej vody pre golfové ihrisko. Dostupné údaje o spotrebe vody sú uvedené v kapitole B.I.2."

Iný dotknutý orgán sa problematiky dotýka tiež: „V časti IV kap. Spotreba vody je uvedený nesprávny výpočet max dennej potreby. Potreba pitnej vody nebude dostatočne vykrytá uvažovaným miestnym vodným zdrojom, deficit vodného zdroja vzhľadom na potreby golfového areálu je Q=0,93 l/s." Spracovateľ odpovedá: „ Viď vysvetlenie pre ŠOP SROV."  Vysvetlenie pre ŠOP je práve to: „V doteraz spracovaných podkladoch k návrhu golfového ihriska spotreba vody nebola riešená."

 

3)zvýšené nároky na napojenie zariadenia na inžinierske siete, ktoré v území absentujú.

„V časti IV. kapitole 1.4 sa uvádza, že obec Žiar nie je plynofikovaná (podľa ÚPN Žilinského kraja sa s plynofikáciou obce Žiar uvažuje až v roku 2015). V zámere sa však uvažuje s vykurovaním objektov plynom a nie je uvažovaný ani zhodnotený vplyv iného typu vykurovania."

Technický opis plynofikácie nie je dostatočný a asi sa len proste nejako vykoná, keď sa povolí zámer.

Ja medzi hlavné negatíva považujem tiež to, že golfové ihrisko sa považuje spracovateľom v Správe za fázu jeden a výstavba hotelového komplexu a apartmánov za fázu dva, ktorú spracovateľ úplne ignoruje a v odpovedi na pripomienku „V posudzovanom zámere nie sú podrobnejšie hodnotené ostatné objekty golfového centra (apartmány, hotel, klubový dom, športové ihriská a parkoviská) a je im venovaná iba okrajová pozornosť. Doporučujeme dopracovať podrobnejšie aj tieto objekty (aj s vizualizáciou), aby mohol byť reálne posúdený ich spoločný vplyv na životné prostredie.",  sa  odvoláva na to, žePožiadavka bude rozpracovaná vo vyšších stupňoch projektovej prípravy až potom, či bude zrejmé, že zámer ako taký je akceptovateľný z hľadiska vplyvov na životné prostredie."

Vysvetlenie vôbec nie je relevantné, pretože „zámer ako taký" zahŕňa:

14.1 Rekreačné areály a súvisiace zariadenia (ubytovacie zariadenia okrem ubytovania v súkromí, stravovacie zariadenia)
14.6 Športové areály a súvisiace zariadenia (nekryté športové ihriská a kryté budovy pre šport) - nekryté areály a súvisiace zariadenia - kryté budovy pre šport
9.14 Projekty rozvoja obcí

Zahŕňa všetko z tohto!!! A nepriaznivé vplyvy rozsiahlejšej výstavby- hotely a apartánové domy, parkoviská, ktoré sú tiež jadrom projektu, sa budú vykazovať kedy? Väčšina nepriaznivých vplyvov nie je hodnotená, je priam ignorovaná a príde na rad až potom, ako sa bude lobovať za postavenie hotelov, lebo časť zámeru  (golfové ihrisko) už bude postavená? Či ako?

Existencia všetkých týchto objektov v hlavných negatívach nie je ale v „hlavných pozitívach" zohľadnená je. Aj v zamestnanosti (spomínaných 55 pracovných miest samotné golfové ihrisku určite nevytvorí), aj v rozšírení ponuky služieb v oblasti.

Medzi hlavné pozitíva navrhovanej činnosti teda patria:

1)možnosť celoročného rekreačno-oddychového využitia lokality.

Navrhovateľ ale uznáva, že „aj keď ešte bližšie neupresnil, predpokladá celoročné využívanie upraveného areálu aj v zimnom období a to najmä na bežecké lyžovanie (vybudovaním a udržiavaním sezónnej bežeckej stopy) prípadne v kombinácii s biatlonom alebo inými kombináciami. Ponúkajú sa aj využívanie vodných plôch na korčuľovanie, psie záprahy saní, sánkovanie a bobovanie a iné. Všetko to závisí od dopytu a možností."   Tak ale bobové dráhy, vodné plochy na korčuľovanie, dráha na bežecké lyžovanie sa inde ako v pripomienkovej časti vôbec neberú do úvahy, rovnako ako ich vplyvy...Existuje preto možnosť zneužitia a vytvorenie oveľa väčšej škály negatívnych vplyvov, ktorými sa nikto nezaoberá, iba inštitúcia, ktorá položila otázku :„V zámere nie je špecifikované ako bude areál využívaný v zime."( keďže hlavným pozitívom je možnosť celoročného využitia lokality).

 

2)revitalizácia časti územia, ktoré je narušené intenzívnym pasením hovädzieho dobytka a melioračnými zásahmi.

Hnojenie a udržiavanie pesticídmi je teda revitalizáciou lokality. Spracovateľ uvádza tiež, že hnojenie bude „prispôsobené miestnym podmienkam." Existencia prírodných lokalít je tvrdo závislá na hnojení asi alebo čo.

 

Potok, ktorý je hodnotený ako biokoridor, hoci je spevnený betónovými vodohospodárskymi prefabrikátmi, je napriamený a jeho účel je rýchle odvádzanie prebytočných vôd po kanalizačnom objekte mimo územia, je slabou stránku lokality. Ale uviesť zlepšenie jeho stavu, lebo sa vytvoria okolo drobné vodné objekty, ako silnú stránku projektu, druhú v poradí..?

 

Budem pravidelne kontrolovať stránku dedinky Žiar, kedy sa to môžem ísť vyjadriť k projektu, ktorý zastrešuje a nadsadzuje pozitívne stránky, bez toho, aby zahrnul plne jeho negatívne stránky, ktoré sú značné, a ktorý naznačuje, že v rozvoji regiónu ide o  to, zastavať až k hraniciam národného parku a zabrať lokality európskeho významu.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?