reklama

Výmenný černoško nie je, nebude, nebýva

Keď som písala zo srandy kamarátke, že zahraničný študent z USA, ktorého začiatky pobytu v Prahe mám na starosti uľahčiť a spríjemniť svojou organizovanosťou, milotou a jazykovými dajme-tomu-znalosťami (oproti priemernému Čechovi a Slovákovi), nie je černoško (bohužiaľ), uvedomila som si jednu vec.  Asi žiadny prichádzajúci študent z Ameriky nie je Afroameričan. A vlastne ani inej minoritnej príslušnosti. A nikdy takí neprichádzajú. Snažila som sa o tom, že kultúrna diverzita výmenných vzdelávacích pobytov z rôznych krajín v podstate neexistuje, nájsť aj nejakú oficiálnu správu. Existuje taká z USA. Výbor pre medzinárodné vzdelávanie vydal v roku 1991 správu: Black Students and Overseas Programs: Broadening the Base of Participation (cca Afroamerickí študenti a zahraničné pobyty: Rozširovanie účastníckej základne). Nejakú novšiu aktualizáciu či monitorovanie trendov tejto situácie som nenašla. A základné problémy, na ktorých slabá neúčasť minoritných študentov stojí, sú aktuálnymi aj dnes.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Rasizmus evokujú každodenné udalosti oveľa viac (najmä na Slovensku), ako nejaké zahraničné študentské pobyty. Avšak vidieť aj tu vplyv rasizmu, aj keď teda na takej „luxury úrovni“.

Hlavnými problémami, ktoré udávajú americkí študenti, ktorí túžia študovať ako výmenní študenti v zahraničí boli v celoštátnom výskume v štáte New York (študenti študujúci v zahraničí zo štátu New York tvorili až 10% celkového počtu amerických študentov na výmennom pobyte v zahraničí ) v 1995-96 rozpoznané:

Slabá jazyková vybavenosť

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nedostatočné financovanie z radov kompetentných inštitúcií

Nedostatočná informovanosť o možnostiach štúdia v zahraničí

Striktnosť školských osnov na domovskej univerzite

O etnickej stránke veci sa štatistiky neviedli. Štatistiky škôl, ktoré len pre vlastný prehľad udávali počet študentov minorít absolvujúcich zahraničný výmenný pobyt, hovorili o zlomku percenta až o 2% z celkového počtu. Príručka Výboru pre medzinárodné vzdelávanie (CIEE) sa týmto štatistikám nevenuje, avšak rozoznáva okrem problémov, ktoré uvádzajú študenti vo všeobecnosti, aj ďalšie, ktoré majú naviac študenti menšín.

Postoj kompetentných zamestnancov univerzity

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Finančná stránka veci

Rodina a komunita

Strach

Postoj kompetentných zamestnancov univerzity je často založený na tom, že až odrádzajú afroamerických študentov od zúčastnenia sa pobytu v krajinách, kde černosi tvoria výraznú menšinu. Lebo Európa je pre bielych Američanov, Afrika je pre čiernych. A tam sa zahraničné pobyty až tak neponúkajú. Takže ostaňte doma, aby ste sa netrápili, hej?

Nehovoriac o tom, že na brožúrkach a informačných materiáloch o tom, ako vycestovať, kam vycestovať atď. sa na Vás vždy, skoro vždy, usmieva beloch. Brožúrky nechcú diskriminovať, ale nechtiac to robia.

Finančná stránka veci v prípade minorít nie je len o tom, že financovanie nie je dostatočné, ale aj o tom, že napr. práve afroamerickí študenti sú až 3krát viac zastúpení v domácnostiach s príjmom do 20 000 USD ako bieli študenti. Už na to, aby vôbec mohli študovať, poberajú často federálnu finančnú pomoc, popri štúdiu pracujú a skĺbiť to so zahraničným viacmesačným študijným pobytom, ktorý je v mnohých prípadoch drahší ako keby ostali v USA, je nemysliteľné.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

U nás (ale je to rôzne na rôznych školách) sa dostáva mesačný grant na vycestovanie na študijný pobyt cez program Erasmus napr. do Fínska 650 Eur mesačne. Môže si to dovoliť každý, kto študuje, lebo často nemusí zaplatiť zo svojich zdrojov ani euro. V Španielsku študenti napr. na vycestovanie do Litvy (mierne drahšia ako SVK) dostanú 600-900 Eur mesačne, podľa toho, z akého regiónu sú a aká je ich domáca finančná situácia. Môžu doniesť úplne minimum kreditov a môžu si tam akoby dokonca zarobiť (čo ale nie je správne, že je to tak postavené). V Európskej Únii financie veľmi nebránia vycestovať. Neviem, koľko dostávajú Američania a v ktorej časti pobytu (pred ním, po ňom, už naspäť doma po vykázaní kreditov) im prichádza grant. Avšak keď prídu študenti napr. na istú univerzitu do Česka, majú mať pripravenú hotovosť ekvivalentnú 18 000 Kč (cca 1000 USD), na primárne výdavky. Pre tých, ktorí majú príjem do 20 000 USD, je 1000 USD dosť veľa. Ide často práve o etnické menšiny (ak im už ale medzitým pracovník školy neporadil , aby ostali doma).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Finančné problémy má dosť veľa rodín, dosť veľa ľudí, a nie sú spojené s akýmsi nadštandardným zahraničným pobytom. Ale čo je ešte tým, čo predstavuje výraznú bariéru pre minoritných afroamerických študentov? To, že černoch je neger ešte vo veľkej časti sveta. Beloch je neger iba v Bronxe.

Americkí študenti síce môžu pociťovať protiamerické nálady aj v Európe. Afroamerickí študenti môžu pociťovať okrem takýchto nálad ešte aj tie rasistické. S tým súvisia dva ďalšie body : Rodina a komunita a Strach. Afroamerický rodič si nekladie len tie otázky, čo rodič bieleho dieťaťa: Bude sa mu tam páčiť? Nebude mu veľmi chýbať domov? Bude normálne jesť?

Bude si klásť aj otázku: Na akej úrovni je tam rasizmus? Čím menej známa krajina, tým sú pochybnosti väčšie. Černosi navyše necestujú toľko ako belosi, čo tiež skresľuje povedomie o zvyšku sveta. Ja som počula v New Yorku o černochoch, ktorí nikdy nevyšli z Bronxu. Známy, Hispánec, pochádzajúci z Harlemu, tvrdil, že pozná Harlemčanov (oblasť len pár ulíc od Central Parku), ktorí nikdy neboli v Central Parku. Taká komunita ovplyvní. Starostlivosť a strach rodiny ovplyvní. Vlastný strach je tiež prítomný. Černosi nevidia podľa mňa rasizmus ako strašiaka za každým rohom. Ale prečo riskovať, ako, či nejako, či nejako inak chutí rasizmus v iných častiach sveta? A keď vedia...No kto by už len napríklad chcel prísť do krajiny, kde sa musí báť ešte aj afroamerická basketbalová hviezda, lebo ju na ulici v Košiciach naháňajú kreténi?

Nemyslím, že sa nejako zvlášť posunula problematika toho, že medzinárodné výmenné pobyty sú vecou strednej a vyššej belošskej triedy, odkedy sa napísala v 1991 inšpiratívna príručka CIEE. Je určite v záujme každej krajiny, aby ľudia s medzinárodnými skúsenosťami pochádzali z rôznych sociálnych zázemí. Nepomáha tomu však zatiaľ veľmi ani domáca krajina či inštitúcia, ani tá prijímacia.

Edita Vyšná

Edita Vyšná

Bloger 
  • Počet článkov:  143
  •  | 
  • Páči sa:  0x

rada píšem.. o veciach, ktoré ma zaujali, oslovili, nahnevali. neznamená to, že to bude niekto ďalší považovať za hodné opisu;) ..na nič nekandidujem, iba by som bola ozaj rada, aby tí, ktorí kandidujú a budú zvolení, získali daný post pre to, lebo to nie sú zlodeji a skorumpované indivíduá, a nie pre to, lebo nimi sú a klamú až moc dobre.preto niektoré tak ladené články. Zoznam autorových rubrík:  envirorozjímanieUSAšportBruselSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu