Oslovila vás Southwestern Company kvôli letu v zahraničí?

Autor: Edita Vyšná | 4.4.2012 o 17:08 | (upravené 4.4.2012 o 17:19) Karma článku: 10,69 | Prečítané:  3111x

Už sa to chystá. Slováci a Česi budú opäť vo veľkých počtoch odchádzať na leto za sezónnou prácou. Medzi lákavé ponuky patrí  aj „Summer with Southwestern Company" , leto so spoločnosťou Southwestern. Ide o podomový predaj kníh a ďalších vzdelávacích produktov. Na Facebooku sa nedávno vytvorili dve skupiny „Neriskuj Southwestern" a „Southwestern Company v České a Slovenské republice".  Obe sú zavádzajúce extrémnym spôsobom. Ja sa prikláňam k myšlienke „Neriskuj" .Ľudia tam ale neuvádzajú vlastné skúsenosti, nehovoria  „prečo".  Ja píšem, prečo. Možno niekomu môj pohľad na vec pomôže.

 

Southwestern Company (SW) so sídlom v Nashville svoje produkty neponúka v obchodoch. Má iba podomových predajcov, študentov z USA a z Európy. Európania prichádzajú do USA na J-1 Visa. Tie musia byť zabezpečené nejakou licencovanou spoločnosťou so sídlom v USA. Ak si idete leto užiť so Southwesternom, tak to zabezpečuje  Global Educational Concepts, ktorá je príspevkovou organizáciou Southwestern Company.

Hoci spoločnosť Southwestern (SW)  funguje na trochu ilegálnej báze -  zaobalene neodvádza za pracovníkov niektoré federálne a celonárodné dane, prevracia koncept víz J-1- (článok Ersuna Warnckeho, reportéra, vyštudovaného právnika) http://www.salem-news.com/articles/february252010/southwestern-company-2-ew.php), stále môžete ešte nadobudnúť dojem super leta a zárobku- pokiaľ sa budete rozprávať s jedným typom zdroja.

Tak si to poďme rozanalyzovať: o čo vlastne ide a aké sú naozajstné osobné benefity.

Po prvé: zárobok naozaj môže byť skvelý. Je pár vyvolených, ktorí naozaj prídu s peňažným obnosom  hodným obdivu a motivácie pre toho, kto ho získal, i pre iných. Keď on, prečo nie aj ja, však? Vyberajú sa ambiciózni ľudia. Tí, ktorí ich vybrali ( študentskí manažéri), majú percento z ich prípadného predaja.

Na stretnutiach o potenciálnom lete so SW sa medziiným rozoberá, koľko musíte denne predať knižiek, aby ste mali čistý zisk..povedzme.. 8000 USD. Stačí predať 4 (tie najdrahšie z ponuky) knihy denne.  Nezdá sa to byť veľa. Niektorí zákazníci kúpia aj 3 knihy, 5kníh.  Väčšina nekúpi nič. Ľudia z ČR a SR dokážu zarobiť 8000 USD- veľmi zriedka. „Big Check" ocenenie (znamená čo im ostalo po odrátaní výdavkov na život) dostávajú za svoju sezónu, ako tí najúspešnejší, aj ľudia, ktorí si nesú domov po lete  odkojenom na sendvičoch  3000 či  4000 USD. Boli ocenení, lebo aj to je menej vídaný zárobok. Ľudia, ktorí sa nadraďujú nad tými, ktorí to možno nezvládli, alebo si len uvedomili, že takéto leto mať nechcú, si donesú domov 4000 USD za 81  pracovných hodín týždenne so SW. Kamarátka v New Yorku makala ( asi aj niečo vyše 50 hodín týždenne), nakúpila „zboží" domov za tisíce, zabávala sa, a doniesla 4250 USD.

Pán prezident spoločnosti Southwestern, Dan Moore, hovorí „ prečo robiť za minimálnu mzdu, keď zárobky podomového predajcu kníh so SW  nemajú limity."  Aby sme si toto tvrdenie mohli rozobrať,  predstavím pracovnú morálku SW dealera.

Manažéri na rôznych stupňoch vtĺkajú nováčikom do hlavy, a sami to tam už majú vygravírované, že úspešný, najúspešnejší človek bude ten, čo bude robiť spomínaných vyše 81 hodín týždenne. Nedeľa je voľná, takže každý deň sa odporúča robiť 81:6 = vyše 13 hodín. Je to iba odporúčané, pretože keby to bolo stanovené, tak je to ilegálne. Dovolím si tvrdiť, že až na drobné výnimky, každý, kto má  po lete aspoň 3000 USD, tak toto splnil a pracoval 13 hodín denne. Predáva sa od počtu 10- 13 týždňov, posledný  týždeň je masová donáška  kníh všetkým zákazníkom, pred absolútnym začatím predaja je týždňové školenie. Za prípadných 12 týždňov predaja študent takto odrobí 972 hodín.

Priemerné výdavky sú cez leto so SW 2000 USD. Peniaze vlastne nemáte kde míňať, lebo ďalší bod programu práce so SW „Travel in the US" / „Cestuj po USA" v podstate neexistuje. Znamená veľmi skromné výlety do okolia, prípadne iba do hotelových konferenčných miestností (za ktoré si musíte zaplatiť), kde sa rozoberá, kto z tímu mal  aký týždeň. Veľké výlety by každého vyťažili a to si tieto indivíduá vyššieho rádu nemôžu dovoliť. Videla som fotky  SW dealerov z ich nedeľňajších voľných dní strávených napr. v prírodovednom múzeu  s vypchatým medveďom. My sme boli raz napr. v bazéne na záhrade u rodiny, kde som bývala.  To bol slávny Sunday Meeting. Urobia sa momentky, kde každý skáče k nebesiam a predstiera, ako mu je výborne.

Rozoberme čistý zisk leta 3000 USD (podotýkam, že ide o úspešného predajcu).  2000 USD človek minul na život tam.  Spolu  teda zarobil  5000 USD. Za 972 hodín (za 12 týždňov) je to 5,14 USD/ hod. Keď rátam aj 13. týždeň, keď sa rozosielajú knihy, tak hodinová mzda vychádza 4,78 USD/ hod. Pán Dan Moore hovorí teda pravdu. Načo si ísť po minimálnu mzdu (7,25 USD), keď môžeme mať mzdu, ktorej nízka hodnota nepozná limity? Zarobiť sa dá dobre preto, lebo pracujete počet hodín, ktorý je ilegálny aj v Číne, nie preto, lebo je to lukratívny job. Vyhovuje to určite viacerým, ktorí sú v tomto dobrí.  Predsa len nejaká korelácia hodiny- peniaze tu existuje. Tých úspešných je minimum (áno, môžete to byť aj vy).

Tvrdiť pred odchodom do USA prvoročiakom „Nebojte sa ponúkať tieto 129 USD knižky. Život v USA je drahý a tieto knižky sú toľko hodné. Ľudia na to majú, aj keď povedia, že nemajú.", nie je fér. Tie knihy sú drahé.  Dvakrát som sa ocitla na ulici, kde bol minimálne jeden dom na predaj. Bankou. Ľudia nemusia nechcieť tie produkty, oni na ne naozaj nemusia mať. Často. Je vám ale tvrdené, že ak ste dobrý, tak úspešne predávate v rôznych štvrtiach, a všetko ostatné sú výhovorky.

Na úvodných  seminároch nás varovali, že občas na nás ľudia z domových hliadok môžu zavolať políciu. Kamarátovi, ktorý tiež leto „nezvládol" ,-predával knihy v chudobnejšej štvrti nejakého mesta v Oklahome (tam bol pridelený- aj do danej štvrte)- sa síce policajti prihovorili, ale iba s tým, že nech ide do bezpečnejšej štvrte.  Na úvodných seminároch tiež hovorili, ako sa stavať k agresívnemu psovi. Jedno dievča pes pohrýzol, ono muselo ísť do nemocnice a jej manažérka ju tam odmietla odviezť (manažéri jazdia na aute, nie na bicykloch). Že nech si odvoz „vyklope" (vyklopanie: obchádzanie potenciálnych zákazníkov a pomedzi to pýtanie sa ich na iné služby. Taktika na všetko. Bývanie, požičanie bicykla, auta na rozvoz).

Je to ťažká práca. Ja som veľmi zle znášala teplotu v Arizone (náš tím tam bol pridelený), ešte horšie ako odmietnutie ľudí. Každý deň sa mi robili zhora na rukách pľuzgiere, ktoré do večera, keď bolo už nie 47°C, ale iba 25°C, spľasli. Vedúca organizácie to všetko nazývala výhovorkami. Ako príklad uviedla príhodu človeka spred pár rokov, ktorý si ráno na bicykli  zlomil ruku (spoločnosť SW nie je zodpovedná, iba vy, lebo ste independent contractor), celý deň predával a ešte mal aj zákazníka!  Bol teda ževraj potrebný z mojej strany iný prístup. Ona išla do práce na aute aj vtedy, keď ju poštípal škorpión a celý deň si necítila palec na ruke.

Ako vyzeral náš deň: Okrem 13 hodín „v práci" sme sa viacerí v Arizone museli pomimo pracovnej doby ešte do svojej lokality dobicyklovať, čo trvalo minimálne 30 minút. Odporúčalo sa začať deň tak, aby o 7:59 najneskôr ste už klopali na prvé dvere (minimálne). Vstávanie bolo odporučené na 5:59. Cez deň som vypila asi 10 litrov vody (klopala som už potom iba preto) a ani v jeden deň som počas pracovnej doby nešla ani raz na záchod. Soľ sa zo mňa mohla kľudne aj ťažiť. Peklo. Mnoho domov má na dverách nápis „Zákaz podomového predaja."  Klopať je odporúčané (ak chcete byť úspešní) do minimálne 21:00. Vtedy je už tma. Vy sa vtedy máte pýtať, či môžete ísť k cudzím ľuďom domov.

Keď niekto aj nechcel nič kúpiť (drvivá väčšina), ale bol milý, rada som sa porozprávala (ak chcete byť úspešný, s nezákazníkom sa nezahadzujete a so zákazníkom máte stráviť max. 25 minút. Aj s predajom.) Stretla som super ľudí. Boli pravdaže aj horší, i  takí zlí, ale vlastne faktickí, že si to budem pamätať navždy. Jedna pani sa ma vo dverách spýtala: „Pre koho pracujete slečna?" Potešila som sa záujmu a predstavila som spoločnosť. „Tak tá spoločnosť by mala ísť pred súd." A zatresla dvere. Situácii nepomohlo, že som s pani v duchu súhlasila.  Na ulici som celé tie dni bola väčšinou sama, lebo v lete je vo Phoenixe tak nepríjemne, že proste ľudia len tak nevyjdú. Čo von? Umrieť? Všetci sú v klimatizovaných obchodných domoch. Ak sú doma, mnohí neotvárajú. Všetko tak osamote malo naozaj silný nádych trpkosti.

Ale každý deň , napriek tomu, že som nemala vlastne zákazníka, som prišla domov s úsmevom- lebo už nesvietilo slnko a pár ľudí bolo fajn. Paradoxne, keď som prvého zákazníka získala, išla som domov s takým zvieravým pocitom: „Keby som v tom bola dobrá, tak tu musím ostať." Kamarátka, ktorá so mnou u jednej podarenej rodiny bývala, mala (ako som sa dozvedela následne) každý deň aspoň jedného zákazníka. A skoro každý deň mi povedala, že si zase počas dňa na chvíľu sadla pod strom a plakala. Keď som odchádzala z Arizony a spýtala som sa jej, či to ide teda vydržať, povedala: „Áno. Toto vydržím, celkom sa mi darí, a pôjdem šťastne domov s vedomím, že nikdy mi už nebude horšie." Ona je super, mala úspešné leto a toto leto ide znova, ako študentská manažérka- teda hľadá nováčikov, ktorých by zaškolila, a ktorí s ňou budú tvoriť toto leto tím. Viem, že je naozaj fajn, ale už si nemáme až tak úplne čo povedať. Ja nechcem pred ňou uraziť túto vykorisťovaciu spoločnosť a ona aj keď je fakt správna, tak predsa to u nej prišlo, cítiť to, to povestné: „ty si nedokončil to skvelé leto so Southwesternom a si menej ako ja". Trochu tomu rozumiem. „Prežil som peklo a ty nevieš aké to je." Ja fakt neviem. Ja som mala božské leto. Bola som v NYC 3 mesiace. Nemám ani jednu fotku pri Soche slobody, ktorú má každý, ktorého leto v znamení „cestuj po USA so SW" znamenalo všeho-všudy 7 dní niekde. Napr.  v NY. Ani som si nedala na facebook v jeden moment status „Som na 5.Avenue."  Ľudia považovali za odmenu byť na 5.avenue, NYC, za drinu, ktorú vykonávali celé leto. To bolo to najlepšie, čo za leto mali. Bola som tam každý druhý deň, a mala som sa krásne.

Nakoniec je to všetko o tom, že mne je ľúto ich leta a im je ľúto mňa. Pohľad na to, kto je loser, je rôzny. Veľa ľudí, čo leto so SW nedokončili, si myslia, že tým, čo ho dokončili, SW vymyl mozog. Tí, čo ho dokončili, si myslia, že  tí loseri sú stroskotané existencie, ktoré sa proste nevedia zmanažovať, zorganizovať, dosiahnuť, čo chcú. Nechápu, že nechcú to, čo oni.

Super leto môžete mať tak či tak. Ale jeden typ leta je pre všetkých a druhé leto je pre tých, ktorí si myslia, že sú viac, ako ostatní, len preto, lebo  potrebovali zvládnuť niečo, pričom pol leta preplakali. Dokázali to, boli v tom úspešní a získali organizačné schopnosti, obchodného ducha. Ja ho nemám a veľmi rýchlo som prišla na to, že ho nechcem. Každý sme nejaký. Ja som mala pocit, že som seba aj produkty, ktoré by som si sama nikdy nekúpila, natláčala, a cítila som sa nechutne, niekto si super leto predstavoval proste ináč (to aj ja), úspešný dealer veril, že ľudia sú prirodzení nákupcovia a v skutočnosti to chcú (benefity pre seba  samého sú takisto veľkým pozitívom)  a dokonalí manipulátori si mysleli, že pravdaže nerobia dobrú vec, ale sú dobrí a chcú takí byť.

Môžete sa zaradiť a pri prípadnej zhode záujmov kontaktovať spoločnosť. Ak ste takí ako ja, tak super leto so SW  nebudete mať.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?