Bydlím na Dejvička... Že čo?!

Autor: Edita Vyšná | 11.9.2012 o 23:24 | (upravené 13.9.2012 o 22:58) Karma článku: 10,71 | Prečítané:  274x

Príliš veľa zvláštnych hlások a ich kombinácií môže v medzinárodnej spoločnosti viesť k zvláštnym úkazom, kedy si človek myslí, že daným jazykom hovorí, ale vy si to o sebe myslíte tiež, avšak nerozumiete danému človeku vôbec ale vôbec nič. Čeština (alebo aj slovenčina) znie z úst cudzincov veľmi často strašne. Turisti sa občas naučia spýtať sa „Kolik stojí pivo" a „Dobrý den, jak se máte", atď, avšak výslovnosť je taká zlá, že človek znalý jazyka netuší, čo to daný snaživec vyslovil, tobôž nie to, v akom jazyku to bolo. Ako keď sa Joey zo seriálu Priatelia učil po francúzsky. No nepomysleli ste si, že je to fakt magor?=) Ale také býva, určite!

 

Prednedávnom som stretla talentovaného Francúza, ktorý sa opýtal, ako sa povie „f*cking tourists" po česky. Povedala som, že môže skúsiť „jebn*tí turisté", ale že vlastne úplne neviem, či je „jebn*tí" aj české slovo (nepoužívam..naozaj!=))..Nečakane to vyslovil perfektne, až som sa zhrozila, že to bude môcť používať s výrazným efektom. Tak som povedala, že preboha nech to nepoužíva, je to naozaj jedno z tých najhorších slov. Že ho máme už aj v slovníku, som ale nespomenula. Tak sa ma proaktívne spýtal, či môže namiesto toho používať „prije*aní turisté", či je to vhodnejšie..že odkiaľ na toto slovo sám prišiel, netuším. Bude to asi talent....Poučenie: Netreba ľudí podceňovať a najprv treba vyzistiť, akú majú hlasivkovú vybavenosť. Čím horšiu, tým drsnejšiu a pokročilejšiu slovnú zásobu im môžeme pripraviť hneď na úvod a to bez nepríjemných účinkov na spoločnosť, a naopak.

 

Niektorých cudzincov však možno naučiť povedať čokoľvek, pričom aj vlk bude sýty, aj ovca zostane celá- oni budú radi, koľko sa toho naučili a vy budete radi, že im aj tak nikto nebude rozumieť. Tak napr. naučiť Fínov, už len slovo „Dejvická" je aj nad vaše aj nad ich sily. Dejvická je „Dejvička",A Vyšná je Vysnaaaaa.

Ja:„To máš také dvojice písmeniek: CČ. SŠ, DĎ, TŤ, ZŽ, DZ DŽ."

Jeden Fín:„Ako? Čč, šš, ďď, ďď?

Ja: Noooo.....Nie. Ešte raz....

Jeden Fín: Ja nepočujem nijaký rozdiel."

 

 

Ale tak teraz to skúsme opačne, aby niekto náhodou nenadobudol pocit, že považujem Slovákov a Čechov nebodaj za výnimočne talentovaných na cudzie jazyky... Idú nám? Alebo v piesni „az a szép, az a szép, akinek a szeme kék" bude slovo „szép" navždy „szíp"?

 

Chodila som predminulý rok zo srandy na fínčinu. Už len obyčajné slovo so zdvojeným kk alebo tt, bolo pre Čechov priťažkým orieškom. Pomôcť výrokom „Veď aj vy máte také slová, napr. babiččina", nemalo cenu a Petteri bol stále Peteri, Santtu bol Santuuuuuu. Ako som sa nedávno dozvedela, môže to spôsobovať určité rozčarovanie v radoch ugrofínov. Santtu nedávno povedal:"Česi mali vždy problém s fínskymi menami. Mikko bol Miko a Heikki bol Heiki." Nepríjemné. Tak poďme všetci spolu: Jaakko, Jarkko, Mikka, Heikki, Pekka, Erkki, Antti, Ilkka. ttt a kkkkkkkkkkkkkkkk.

Existencia toľkých rôznych jazykových rodín a jazykov je úžasná. A je to občas taký fajn pocit, že niečo je iba naše a ostatní sú vlastne strašní babráci.

Ale počula som o jednej milej Španielke študujúcej slovenčinu v Bratislave, ktorá vie zrozumiteľne vysloviť slovo „uhrančivý" a použiť ho vo vete..Monštrum?=)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?