(Ne)zmysel pre pomoc alebo Francúz na letisku

Autor: Edita Vyšná | 13.3.2014 o 21:50 | (upravené 13.3.2014 o 22:02) Karma článku: 3,05 | Prečítané:  212x

Nech žijem v akomkoľvek meste, som absolútne najneschopnejší človek, na akého môžete natrafiť s cieľom dostať z neho informácie o tom, ako sa kam dostať. Pokiaľ sa nechcete dostať na hlavný bulvár, ktorý je 100 metrov od miesta, kde stojíme, tak prosím, nestresujme sa, a choďte si po svojom- keď k tomu dostanete pokyny pravdaže. Opakujem, odo mňa nie. Veď ja som po dvoch mesiacoch bývania v Bruseli nevedela turistom povedať, ktorá stanica metra je najbližšia k Mannekenovi Pisovi! Naňho sa pravdaže zvysoka môžem, ale aj tak. No a najhoršie je, keď sa ma pýta kto? No Francúz.

 

Ocitla som sa akurát po prílete na bratislavskom letisku. Premávajú odtiaľ iba 2 autobusové linky, 61 a 96, však. Ja, aby som sa vôbec niekam vedela dostať, musím dopredu vedieť kam, a čím a okamžite ako to viem, uzavriem všetky zmyslové cesty na vnímanie iných podnetov a idem! Autobus 61 na konečnú. No ale ešte mám jednu vlastnosť, ktorá je o tom, že som taká nadšená, keď niekto ide pozrieť Slovensko, že všetci sa musia cítiť dobre a všetko u nás musí ísť ako po masle. Tak ma oslovil po francúzsky pán, ktorý nerozumel slovenskému automatu, ktorý v danom okamihu už nevydával, a ja som sa zo všetkých síl snažila, keď sme mu už kúpili lístok, vysvetliť mu, že autobus, ktorým má ísť, z letiska proste neoperuje. Nikto okolo sme nejako nevedeli, na akej zastávke má prestúpiť, aby sa dostal na svoj spoj-napísaný na papieriku- a pán sa ale chcel niekam proste dostať, a tak, ach bože, nastúpil so mnou na autobus č. 61.

Chcela som napísať, že žiadnym iným jazykom ako svojím nehovoril, ale to by som klamala, neviem, čím všetkým hovoril, ale určite nevedel po anglicky. Ale hovoril po francúzsky, takže viem, prečo som to chcela napísať. Využila som svoje chabé znalosti francúzštiny a k nim som sem tam hodila nejaký internacionalizmus, dúfajúc, že sa niekam pohneme a najmä, že sa mi podarí, aby pán niekde vystúpil, pretože to bola vskutku veľmi stresujúca skúsenosť. A čím dlhšie, tým viac. Pán neustále ukazoval na papierik, kde mal napísané čísla dvoch autobusov, a že teda potrebuje prestúpiť a mám mu povedať, kde má prestúpuť. A ja som sa mu urputne snažila vysvetliť, že neviem, kde má prestúpiť, pretože stojí v ZLOM AUTOBUSE!!!!! ale bola som pravdaže milá, aj keď takto som to chcela povedať a už to vo mne fakt vrelo. Mnohokrát zopakovaná veta „Vous-comprenez?" ma vytočila neskutočne, keďže som sa ozaj snažila pomôcť a ja som nebola tá, ktorá bola V ZLOM AUTOBUSE!!!!!

Nie všetky slová, ktoré som použila, boli francúzske. A keď aj boli, tak vzhľadom nato, že už len zle použitá nosovka spôsobuje u francúzov obrovské poruchy počutia a porozumenia, nikam sme sa nedostali. Až keď mi prišla sms od kamaráta, ktorý mi napísal, kam má pán prestúpiť. Fu, tak som sa ho pri Bajkalskej zbavila.

Ale ja veľmi rada pomáham! Keď niekto zo mňa nerobí dementa.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?