Edita Vyšná
Politika Alternatíva k voľbe extrémistickej strany do Európskeho parlamentu
Poslanec Európskeho parlamentu zarába po zdanení 6.824,85 EUR. Toto nezmeníme. Ale môžeme si vybrať, akému človeku dáme náš hlas.
rada píšem.. o veciach, ktoré ma zaujali, oslovili, nahnevali. neznamená to, že to bude niekto ďalší považovať za hodné opisu;) ..na nič nekandidujem, iba by som bola ozaj rada, aby tí, ktorí kandidujú a budú zvolení, získali daný post pre to, lebo to nie sú zlodeji a skorumpované indivíduá, a nie pre to, lebo nimi sú a klamú až moc dobre.preto niektoré tak ladené články. Zoznam autorových rubrík: enviro, rozjímanie, USA, šport, Brusel, Súkromné, Nezaradené
Poslanec Európskeho parlamentu zarába po zdanení 6.824,85 EUR. Toto nezmeníme. Ale môžeme si vybrať, akému človeku dáme náš hlas.
V prezidentskej debate padla otázka o postoji Európskej komisie voči ochrane prírody v lesoch na Slovensku. Je dôvod to bagatelizovať?
Slovenský europoslanec sa tento týždeň vyslovil, že niektoré európske smernice sú fakt nezmysly, a menovite tá o tých zakrivených banánoch.
Začalo to slávnym slovenským predsedníctvom. A skončilo to hlúpym návrhom o zaťažení určitých reťazcov odvodom. Predstavuje si naša vláda smernicu Nekalé obchodné praktiky v potravinovom dodávateľskom reťazci po svojom?
O problémoch, ktorým naši poľnohospodári čelia, sa toho popísalo. A ako pomáhajú slovenskí politici? Je hlavný problém zase ten, že už o tom vie aj zahraničie?
V máji budú voľby. Viete o nich? Myslíte si, že sa nás netýkajú a že je jedno, kto nás reprezentuje?
Párkrát som zaznamenala, že sa denník SME snaží ľudí informovať o hoaxoch, nepravdivých správach. Na jednu takú by som chcela poukázať aj ja.
Moji britskí kolegovia by to mysleli celkom vážne, keby si sveter s nápisom ´All I want for Christmas is EU´, kúpili. Kto by si na Slovensku nepomyslel, keby taký sveter na niekom videl, že ´ty si teda ale blbá EÚ ovca´?
Čo reprezentuje preškrtnuté logo Európskej únie? Jedna, v súčasnosti by som povedala vychytená, kaviarnička v Liptovskom Mikuláši má pred vstupom takýto symbol.
V súčasnej otrasnej situácii na Slovensku sa nemohlo stať nič lepšie ako to, že sa zapojili do diskusie o spoločenskej a politickej situácii poľnohospodári.
Nedávno nás v Bruseli navštívila kamarátka, ktorá pracuje vo Veľkej Británii ako učiteľka cez program Teach First (mimo kontextu i hádam z kontextu preložené ca ako „Najprv uč“.). Ide o program, ktorého jednou z hlavných myšlienok je „Pracujeme s vidinou dňa kedy úspech dieťaťa vo vzdelávacom procese nebude závislý od toho, z akého prostredia pochádza“. Moja schopnosť aktívneho načúvania nie je nejako skvostne vyvinutá, ale pokúsim sa načrtnúť, zo Charlottinho rozprávania, o akú výbornú vec ide.
Je jedna závažná téma, ktorou sa ľudia neradi zaoberajú. Teda takých je viac, ale o mnohých ľudia čo to počuli, zašuškali, prižmúrili oči, nechceli vidieť , avšak priznávajú existenciu danej veci, skutočnosti. Je ale jedna, ktorá sa priznáva ťažko, lebo z nás robí neľudské bytosti viac ako iné témy. Je to téma neľudského správania sa k hospodárskym zvieratám. Nevládna organizácia Súcit vo svetovom poľnohospodárstve (Compassion in World Farming) prinútila ľudí vidieť, a to netradičným spôsobom. Išlo o nevinné prestrojené predstavenie (video), o ktorom si ľudia mysleli, že je to obyčajná prednáška o Tajomstvách marketingu potravín.
Z času na čas príde deň, ktorý je horší ako tie, o ktorých sme si mysleli, že sú zlé, nedobré. Človek sa cíti stratený a hľadá podporu okolia. Napíše, zavolá, nedopovie, rozplače sa. Môj kamarát stratil pred pár dňami prácu. Pravdaže, v súčasnom svete to stratilo ten katastrofický rozmer, lebo po prvé práca nie je všetko, ale hlavne po druhé, nemá ju v mnohých štátoch obrovské množstvo ľudí, zamestnávatelia sa k zamestnancom správajú často mizerne a bezdôvodne dávajú výpoveď. Každopádne, kamarát, nádejný právnik, bol prepustený - áno, v rámci zníženia nákladov na pracovnú silu si firma najala namiesto neho erasmového študenta, good luck. Kamarát je super šikovný, inteligentný, nadaný na jazyky. No ale to je jedno. Volal priateľke, volal domov, volal starým rodičom. Že stratil prácu a že sa poberie čoskoro asi domov na chvíľu. Starká do slúchadla cez starkého iba zakričala: „Čo Ti mám navariť?" =) ...ak aj deň nie je krajší, moment určite. A vieme, že nie sme sami.
Niektoré vyzerajú polovicu času ako vypchaté alebo plyšové. Mláďatká niektorých druhov sa nazývajú „joey". Viaceré sa pohybujú skokmi, pretože je to energeticky výhodnejšie a na energeticky chudobnom kontinente to predstavovalo najvymakanejší spôsob prežitia. Teda neviem ako vy, ale keď si predstavím, že mám najmä skákať, tak by som sa asi po 100 metroch zrútila a mohla pokračovať až po zaslúženom oddychu. No ale to je jedno. Fauna Austrálie je skutočne neskutočná.
Členovia národa, ktorý spôsobil elimináciu inej kultúry v oblasti, vyvražďovanie ľudí, sa v súčasnosti verím že skutočne úprimne hanbia za to, čo sa stalo. V Spojených štátoch amerických mi raz jeden podnikateľ židovského vierovyznania povedal, ako sa mu počas pracovnej cesty v Nemecku prihodilo, že druhá strana mu po tom, ako zistili, v čo verí, povedala „Veľmi nás mrzí, čo sa stalo." V Austrálii je to o niečom inom, ale tamojšie zážitky mi predsa len pripomenuli príhodu Američana. Bolo mu divné čo mu v Nemecku povedali a nechápal. Mňa by zaujímalo, čo si Austrálčania aboriginského pôvodu myslia o snahách ľudí, ktoré, minimálne mne, občas pripadali až nepríjemné a silené.
Nech žijem v akomkoľvek meste, som absolútne najneschopnejší človek, na akého môžete natrafiť s cieľom dostať z neho informácie o tom, ako sa kam dostať. Pokiaľ sa nechcete dostať na hlavný bulvár, ktorý je 100 metrov od miesta, kde stojíme, tak prosím, nestresujme sa, a choďte si po svojom- keď k tomu dostanete pokyny pravdaže. Opakujem, odo mňa nie. Veď ja som po dvoch mesiacoch bývania v Bruseli nevedela turistom povedať, ktorá stanica metra je najbližšia k Mannekenovi Pisovi! Naňho sa pravdaže zvysoka môžem, ale aj tak. No a najhoršie je, keď sa ma pýta kto? No Francúz.
Ako sa hovorí, vyspelosť spoločnosti sa nehodnotí tým, koľko ľudí má auto, ale tým, nakoľko je využívaná hromadná doprava. Pri tejto téme sa človek nemôže nepozastaviť nad dopravou v Bruseli. Nekvalitná doprava by teoreticky mohla ohroziť jej využívanie obyvateľmi, a preto sa povenujem tomu, ako to tam funguje, vyzerá a podobne.
Na dejepise sme sa toho učili. Kto sa kedy narodil, kto kedy vládol, ako dlho bojoval. Málokedy že kto ako vládol, kto za čo skutočne bojoval, kto bol aký človek. To by sa učilo lepšie. Alebo možno len ja som nebola schopná si faktické informácie spojiť do ničoho hlbšieho. Dejepis bol proste vždy nuda. Keď sa dozviem z rozprávaní inonárodných kamarátov niečo o ich histórii, niekedy žasnem- prečo sme sa neučili toto? Takáto myšlienka ma napadla aj počas udalosti "Baltic Way", ktorá sa konala v Európskom parlamente.
Nie každý typ publicistiky je určený na informovanie o súčasnom dianí. Je výborné, že existujú časpopisy a denníky, ktoré tu sú preto, aby zabavili (nehovorím, že nutne musia cielene urobiť národ tupším). V každom prípade, aj keď zámerom nie je zvýšiť povedomie, je dobré, ak sa časopis pohybuje v dnešnej realite. Prekvapilo ma, že jeden zo slovenských časopisov si ani v auguste ešte nevšimol, že EÚ má už 28 a nie 27 členských štátov. Buď je to hanba alebo sa aj my môžme prestať hnevať, ak si niekto myslí, že sme Československo.
Brusel je miesto plné sociálnych extrémov. V krajine, ktorej sociálny systém zaťažuje obyvateľstvo skoro 50% daňou z príjmu, by v hlavnom meste nebolo ťažké vytvoriť záber, kde by na fotografii bolo viditeľné logo Európskej únie na stene budovy a zároveň deka bezdomovca, rozložená v priestore medzi členitým povrchom budovy, kde neprší