K zapleteným hrivám. Takých bolo máličko. Ale tie boli krásne, ako u parkúrových koní. Hneď som si takého jedného vyhliadla a povedala, že vyhrá. Britský občan, ktorý už mnoho (cca 20) rokov žije v Prahe, pôsobí na rektoráte univerzity ČVUT a ako mi bolo vysvetlené, celých tých mnoho rokov býva v hoteli, lebo každým rokom si myslí, že už ukončí svoje pracovné záväzky, sa na mňa pozrel, ako keby som povedala, že volejbal sa hrá na štvrtiny. „No to vieš, že v tejto súťaži ide o niečo iné?" Tak určite, nie som krepá, ale keď som bola na dostihoch prvýkrát, nebudem sa fundovane tváriť, že vďaka menu matky, otca a otca matky daného koníka si správne stavím na víťaza. Zaujal ma zapletený chvostík.
K rodokmeňu a k Britom: Pri každom koňovi z každého z ôsmych závodov, ktoré sa dnes bežali, boli napísané tri mená- rodičia a starý rodič, plus ich národnosť. Okrem nejakých zablúdilých úspešných rodičov je kolíska úspechu v Írsku, Veľkej Británii, Nemecku a USA. Pán Brit mi vysvetlil, čo znamená nejaká skratka hv- hnedý valach.. No chudák, už sa nebude síce rozptyľovať kobylkami, čo bežia vedľa, ale už ani nebude mať potomka, ktorý by sa mohol volať Lajos Štúr. Rodokmeň ním končí. Bolo to skutočne super, mať informátora, čo ho to baví, pri sebe, lebo by ma to vôbec tak nebavilo, ako teraz.
O šialených menách- Tak táto teória sa mi potvrdila. Niektoré mená boli fakt krásne, také do konského kalendára, ako nejaký ten Wolador, Fantaghiro, dajme tomu že Celtic Princess ..Zaostávala tematika Pána Prsteňov, keď si z krásnych vznešených mien na výber niekto vybral len „Nazgul" (ale on vyhral!).. Prečo sa ale nejaký chudák musí volať Rabbit Diktator, Pepa Havel, Yes Man, Pudřík, Chuang Che, „Another true story", „I tak se dá"? Zaujímavé bolo „Love the Win" „Light Footed, Manhatann Sky", . Prečo sa radšej niekto nevolal Nemunas, Danube, keď už sa pomenováva po riekach? Nuž skutočne sa autori mien museli „vyřádit". Keby ma ale niekto pomenoval „I tak se dá", bežať by sa mi určite za jeho stajňu nechcelo.
Snobi: Nebolo to podujatie snobské, bolo to príjemné, slnečné, mimopražské posedenie s kamarátmi za 60 Kč (keď už študenti nemajú zľavu na ISIC na vnútroštátnu českú dopravu, tak aspoň ho využijú na dostihy). Ani výhry nie sú snobské. Od 35 000 do 120 000 Kč. Veď to 456789. tenista sveta má za osemfinále turnaja viac. Investícia sa vracia pomaly. Boli tam koníky, ktoré za minulú sezónu vyhrali 440 000 Kč, to je pravda, ale aj také, čo nevyhrali nič.. Naivne som si predstavovala väčší biznis. Stávkovanie sa tiež môže začať na rozkošných 10 Kč.
Drobní jazdci: Všetci, čo súťažili, mali cca 60 kg.. Teda nemyslím tie kone, ale džokejov. Asi všetci, ktorí sú príliš ľahkí aj na najľahšiu kategóriu taekwonda, sa preorientujú na dostihy. Ja by som nemohla súťažiť ani v deviatej triede na základnej škole a odstránili by ma ako niekoho, koho kôň vždy končí najzadychčenejší a posledný. Najprestížnejší beh bol 6. : Handicap. Bežalo sa o 120 000 Kč. Príliš dobré kone majú handicap, že sa im k päťkilovým jazdcom priloží ešte závažie, nech je to zaujímavejšie, napínavejšie. Tomu som úplne nepochopila, ale takto mi to povedal pán Brit, odborník milovník. To aj šprintérovi Powelovi položme na chrbát vrece zemiakov, nech už nevytvára tie nudné svetové rekordy.
Záver: Nechápem prestížny handicapový beh. Nerozumiem, ako môže niekto vyžiť s koníkom, keď ten za sezónu vyhrá 7300 Kč. Popri zháňaní sponzorov by som ho možno skúsila pretaviť na ťažného koňa. Nechápem, ako sa z podujatia, ktoré trvá 20 minút čistého času, dokáže vytvoriť niečo trvajúce 4 hodiny. Ale práve preto je to príjemné. Okrem božích tvorov, ktoré šprintujú, je všetko pomalé a pohodové, prechádzka vo výbehu, kde si možno omrknúť, na koho asi tak staviť, prechod do boxov, vyklusanie, predvádzanie áut a módna prehliadka ako doprovodný program. Ku krásnym svalom, a krásnym smutným hnedým očiam nemám čo napísať. Sú to proste dostihové kone a boli to naozaj nádherné tvory, ktoré zvládnu tú tisícosemstovku ozaj vo veľkom štýle.