Rada a celkom často sa stretávam s ľuďmi zo zahraničia, ktorí sa z nejakého dôvodu ocitli v Českej republike, najmä teda so študentami. Študenti, ktorí v Prahe strávia tri a viac mesiacov na študijnom pobyte, spoznávajú počas tejto doby aj iné časti Európy. Obľúbenými destináciami sú Budapešť, Viedeň, Berlín, Krakow, Amsterdam. Viacerých som počula spomenúť, že pôjdu na road trip do baltských krajín, ľudia zo zámoria si nenechajú ujsť Barcelonu, Rím či Londýn.
Možno si všimnúť, že na všetkých krajinách susediacich s Českou republikou sa pozitívne odrazí prítomnosť zahraničných študentov v Prahe. Okrem Slovenska. Minimum ľudí, ktorých som sa spýtala, či boli na Slovensku, odpovedalo, že áno. Pravdaže ich cesta skončila tak, ako začala- v Bratislave. A netreba si robiť nádeje, že tam išli prvotne kvôli nej (česť výnimkám), často to bola len príjemná zastávka na trase Budapešť- Praha. Študenti, z ktorých mnohí cestujú len za účelom odškrtnúť si čo najviac hlavných miest Európy, nepovažujú Bratislavu, ktorá je jedným z najmenej vzdialených hlavných miest od Prahy, za hodnú návštevy.
Mnoho z týchto študentov má za kamarátov Slovákov. Ani my ich však nevieme „prinútiť", aby sa k nám išli pozrieť. Ja mám rada Českú republiku a uznávam jej kultúrny potenciál, Budapešť je úplne perfektná, som rada, že som bola v Krakowe, vo Wieliczke atď. Slovensko aj tak považujem za krajšiu krajinu, ako sú štáty, s ktorými susedíme (v Rakúsku a na Ukrajine som nebola). Chlapec z Nigérie, ktorý v Prahe študuje už pár rokov (nie ako výmenný študent), ešte ani raz nebol na Slovensku. V Maďarsku bol napríklad dvakrát (nie len v Budapešti). My ako kamaráti im síce povieme, ako sa veci majú, ale keď je to jediný zdroj, čo povie, že je u nás pekne, človek si rozmyslí, či pôjde do krajiny, o ktorej nevychádza asi žiadny rozumný turistický sprievodca, alebo pôjde pozrieť chrám Sagrada familia, o ktorom vie každý. Títo ľudia chcú vidieť veci, ktoré pozná každý. Takých turistov, ktorí potrebujú povedať, ktoré miesta z tituliek turistických sprievodcov navštívili, je väčšina. Slovensko jednoducho do svojej zbierky nepotrebujú.
Nikto nevie, prečo, načo a kvôli čomu by k nám mal ísť. So Slovenskom sa im nespája ani jeden jediný obraz.
Jeden brazílsky študent sa na Slovensko predsa len išiel pozrieť. Jeden jediný, o ktorom viem, že prekročil hranice Bratislavského kraja, a bol v Prešove a v Košiciach. Lebo stretol v Prahe Slovenky, ktoré mu povedali, že musí s nimi ísť na výlet k nim domov. Boli mu také sympatické, že išiel. Z rovnakého dôvodu strávil Austrálčan viac dní na Slovensku ako plánoval, lebo stretol moju sestru a tá ho ťahala po výletoch. Slovensko považuje za krásnu krajinu.
Spomínaný Brazílčan povedal: „Na Slovensku v podstate nič nie je, ale ľudia boli veľmi zlatí a vlastne to bol jeden z najlepších výletov, ktoré som v Európe absolvoval."
Časť vety „na Slovensku v podstate nič nie je", netreba brať vážne. Len si netreba robiť ilúzie, že po semestri strávenom v Prahe, po výlete do Paríža, Barcelony a Viedne- všetko v priebehu asi mesiaca, niekto zhíkne od úžasu pri pohľade na jeden Dóm Sv. Alžbety, aj keď za iných podmienok je táto najvýchodnejšia gotická katedrála sveta určite považovaná za krásnu. Ale tento chlapec videl to najskloňovanejšie z kultúrnej Európy a jeden z najlepších výletov, na ktorých bol, bola aj tak exkurzia po východnom Slovensku.
Nevidel žiadnu kultúrnu či prírodnú pamiatku zo svetového dedičstva na zozname UNESCO, nevidel Tatry, nevidel naše iné národné parky, nevidel hrady a zámky. Videl jeden Prešov a jedny Košice. Čo keby tí študenti vedeli, že je u nás niečo ako najmenšie alpínske pohorie na svete, že je u nás Slovenský raj, že máme Bojnický zámok, Oravský hrad, Aquacity Poprad (najekologickejšie stredisko sveta v roku 2007) s výhľadom na Tatry, Spišský hrad, jaskyne v UNESCU, prales v UNESCU, Východnú...Stále by nikto neprišiel? Ja si naozaj neviem predstaviť, že keby niekto o Slovensku niečo z oficiálnych zdrojov vedel, nechcel by prísť. Minimálne na dobrodružný roadtrip, keď už je v Českej republike. Roadtripy po Slovensku by boli zaujímavé- Málo svetových vecí, za ktorými individuálne ísť, zato však veľa vecí hodných videnia s relatívne krátkou vzájomnou vzdialenosťou.
Ja nechcem uraziť orgány existujúce prvotne na propagáciu Slovenska, ale keď človek vôbec príde na Slovensko alebo zostane dlhšie iba kvôli tomu, lebo mu sprievodcu bude robiť sympatický Slovák/ Slovenka, ktorý mu predtým predstavil Slovensko v lákavom svetle, a až následne zahraničný turista prekvapene uzná, že áno, Slovensko je krásne a bolo tam super, tak sa niekde asi stala chyba. Propagácia prostredníctvom tradovania a ústneho podania dnes nie je efektívna, ešte aj ľudové rozprávky radšej pán Dobšinský zozbieral a vydal.